Čo očakávame od chatu
Sme zvyknutí, že správy sa odosielajú okamžite. Napíšeš, stlačíš odoslať a o sekundu neskôr sa objaví dvojitá fajka. Nezáleží na tom, či druhá osoba spí, nemá signál alebo má vypnutý telefón. Správa sa 'odošle' rovnako. Prijali sme to ako normálne.
Ale je tu otázka, ktorú si takmer nikto nekladie: ak druhá osoba nie je pripojená, kde je tvoja správa medzitým? Odpoveď je jednoduchá: na serveri. Spoločnosť ju má uloženú na svojich strojoch a čaká, kým sa príjemca pripojí, aby ju doručila. Medzitým je správa tam. Na pevnom disku, ktorý nie je tvoj. V dátovom centre, ktoré neovládaš. Pod pravidlami ochrany osobných údajov, ktoré sa môžu zajtra zmeniť.
Neviditeľná cena okamžitosti
Táto okamžitosť má cenu, ktorú nevidíš. Aby sa správa 'odoslala', keď druhá osoba nie je pripojená, niekto ju musí niekde uložiť. Ten niekto je server spoločnosti. A ten server tým, že ukladá tvoju správu, zaznamenáva aj to, kto ju poslal, komu je určená, v akom čase a odkiaľ. Aj keď je správa šifrovaná, tieto údaje — metadáta — sa zaznamenávajú.
Inými slovami: pohodlie, že sa tvoja správa 'odošle' okamžite, je presne to, čo umožňuje niekomu vedieť, s kým sa rozprávaš. Nie je to vedľajší účinok. Je to mechanizmus.
A je tu ešte niečo. Mnohé služby uisťujú, že tvoje správy sú šifrované na ich serveroch a že ich nečítajú. To je pravdepodobne pravda. Ale šifrovaná správa a kľúče na jej dešifrovanie sú uložené v tej istej infraštruktúre. Dnes politika spoločnosti hovorí, že tieto kľúče sa nepoužívajú. Zajtra sa politika môže zmeniť. Zamestnanec s dostatočným prístupom by ich mohol použiť. Kybernetický útok by mohol získať oboje naraz. Súdny príkaz by to mohol vyžadovať. Nejde o to, že by to niekto robil. Ide o to, že architektúra to umožňuje. A keď dvere existujú, otázka nie je, či ich niekto otvorí, ale kedy.
Prečo je Solo2 iný
V Solo2 nie je žiadny server, ktorý by ukladal tvoje správy. Keď niečo napíšeš a druhá osoba nie je pripojená, správa zostáva na tvojom zariadení. Nikam neodchádza. Nikto ju neukladá. Čaká na tvojom telefóne alebo počítači, kým sa druhá osoba pripojí a obe zariadenia môžu priamo komunikovať.
To znamená, že niekedy treba čakať. Môže to byť sekunda, hodina alebo do ďalšieho dňa. Závisí to od toho, kedy druhá osoba otvorí Solo2. Je to presne ako telefonát: ak druhá osoba neodpovedá, rozhovor sa neuskutoční. Nie preto, že by bolo niečo pokazené, ale preto, že tak fungujú priame rozhovory.
Čakanie je záruka
Zamysli sa nad tým takto: keby sa tvoja správa odoslala okamžite, hoci druhá osoba nie je pripojená, znamenalo by to, že existuje server, ktorý ju prijíma a ukladá za teba. A ak existuje server, ktorý ukladá tvoje správy, niekto má tvoje údaje. Je to jedno alebo druhé.
Čakanie, ktoré niekedy zažívaš v Solo2, nie je nepríjemnosť. Je to dôkaz, že nikto iný nemá tvoju správu. Je to viditeľný znak, že rozhovor je skutočne priamy, skutočne súkromný, skutočne tvoj. Keď vidíš svoju správu čakať, môžeš si byť istý jednou vecou: je iba na tvojom zariadení a nikde inde na svete.
Ako telefonát, nie poštová schránka
Väčšina četovacích aplikácií funguje ako poštová schránka: necháš správu v priečinku a niekto si ju vyzdvihne, keď bude môcť. Solo2 funguje ako telefonát: musíte tam byť obaja, aby prebehla konverzácia. Správy a súbory putujú šifrované z jedného zariadenia do druhého. Ak priame spojenie nie je možné, prechádzajú šifrované cez naše zrkadlo, ktoré ich neukladá a nemôže ich čítať. Prečítať si ich môžeš iba ty a druhá osoba. Neukladáme ani to, s kým sa rozprávaš alebo o čom hovoríš.
Ten malý moment čakania je cenou skutočného súkromia. A pre mnohých ľudí je to cena, ktorú sa oplatí zaplatiť.